Mediálna konzumácia v čase – 2. časť
V minulom článku sme sa zaoberali tým, ako mediálna konzumácia prešla za posledných 20 rokov zásadnými zmenami, od dominancie tradičných médií ako televízia, rádio a tlač, po dnešnú dominanciu internetu a sociálnych sietí. Vývoj technológií, ako smartfóny, tablety a streaming, umožnil neustály prístup k informáciám a aktívnu participáciu používateľov. Počas pandémie sa internet stal hlavným zdrojom informácií, pričom TV si stále udržiava významnú úlohu v budovaní povedomia.
Tentokrát sa pozrieme bližšie na to, ako v čase konzumovali médiá rôzne generácie, aký dopad má vývoj médií a akú úlohu zohrá umelá inteligencia.
Vývoj denných reachov za jednotlivé médiá
Keď si rozmeníme sledovanosť médií po vekových kohortách, jasne nám to ukazuje, že adaptovanie sa na nové technológie starším generáciám trvá dlhšie. Dôkazom toho je denný reach internetu, ktorý pri mladej cieľovke stúpol na 98% v porovnaní s klasickou TV, 60%. Pri vyššej cieľovke 55-64 dominuje stále TV nad internetom.
Keď si reache sledovanosti internetu rozdelíme podľa vzdelanosti cieľovej skupiny, logicky nám vychádza najvyššia sledovanosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Jeho zvyšujúca sa dominancia v mediálnom priestore podmienila vývoj zariadení a ich progres – alebo naopak? Vývoj už spomínaného nového operačného systému Android v roku 2008 zabezpečil väčšiu dostupnosť internetu.
V roku 2014 bolo najviac pripojení na internet z notebooku a desktopu. Dnes je desktop takmer na ústupe, notebook za posledných 10 rokov jemne narástol. Dôvodom môže byť aj zmena pracovných návykov počas pandémie, kedy mnoho zamestnancov prešlo na prácu z domu a práve notebook umožňoval pohodlné pripojenie a pendlovanie medzi office a domovom.
Za posledných 10 rokov zaznamenal smartfón neuveriteľný nárast (o 233%). Stal sa nielen telefonickým zariadením, ale našou peňaženkou, dokladmi, walkmenom, počítačom, rádiom, TV, nákupným managerom, plannerom a organizérom, prehľadným zariadením prostredníctvom množstva aplikácií… ale hlavne najdôležitejším zariadením, prostredníctvom ktorého neustále získavame nové informácie. Stal sa zariadením, ktorý nám uľahčuje (aj strpčuje 😊) každodenný život.
Podľa vekových kohort bol smartfón v rokoch 2014-2021 najviac využívaný mladými vo veku 14-24 a 25-34 rokov. V roku 2022 sa dotiahli na rovnakú úroveň vo využívaní aj používatelia vo veku 35-44, čo zahŕňa už zostarnutých užívateľov z predchádzajúcich vekových kohort.
Ak sa pozrieme na využívanie smartfónu podľa vzdelanosti, najväčší rast je u vysokoškolsky vzdelaných a stredoškolsky vzdelaných s maturitou. Pri vyučených s maturitou stúpol nárast využívania smartfónu až v roku 2021. Jedným z dôvodov boli aj lockdowny počas covidu, kedy sa stretávanie, meetingy a vyučovanie presunulo do online priestoru. Nie každý si v tej dobe mohol dovoliť zakúpiť notebook. Ďalšou alternatívou bol tablet alebo smartfón.
Dopad vývoja médií
Tak ako sa menila mediálna konzumácia, aj náročnosť konzumenta stúpala. Kým ešte v roku 2004 sa konzument ochotne prispôsoboval časovému harmonogramu médií a pasívne prijímal všetky informácie, po 20-tich rokov vidíme posun.
Dnes konzumenti aktívne vyhľadávajú informácie, využívajú viaceré zdroje a stali sa náročnými zákazníkmi. Streamovacie služby zažívajú boom rovnako, ako internetové TV a ich archívy. Konzument si prispôsobuje sledovanie médií jeho time managementu. Nevýhodou aktívneho vyhľadávania informácií je, že ľudia často žijú v tzv. bublinách a vyhľadávajú len tie informácie, ktoré potvrdzujú ich názory a nastavenie.
Tento trend bude naďalej stúpať, do konzumácie médií bude čoraz viac vstupovať personalizácia. Obsahy aj ponuky budú šité na mieru každému jednotlivcovi. Riziko bude v tom, že bude dochádzať k čoraz väčšej izolácií pri prijímaní informácií. Tzv. informačné bubliny, ktoré budú ponúkať obsahy, o ktoré má jednotlivec záujem budú skresľovať jeho obraz o svete. Dôležitosť dôveryhodných zdrojov bude narastať.
Narastá aj autentickosť, preto čoraz viac stúpajú na popularite influenceri, blogeri a rôzni tvorcovia obsahu. Konzumenti čoraz viac dôverujú „osobným“ skúsenostiam ich vzorov, ktorým dôverujú viac. Toto bude ďalší boj, ktorý budú zvádzať tradičné médiá s novodobými trendami.
Veľkú úlohu v budúcnosti bude zohrávať aj AI. Z môjho subjektívneho hľadiska bude rozhodujúce naučiť sa správne klásť otázky a jasne definovať problematiku, aby sme mohli s pomocou AI hľadať správne odpovede a riešenia.
A čo hovorí AI na mediálnu konzumáciu v blízkej budúcnosti?
„V budúcnosti, kde sa bude hranica medzi realitou a digitálnym svetom stierať a informácie budú prúdiť z nekonečného množstva zdrojov, bude kritické myslenie absolútne kľúčové. Bez schopnosti rozlišovať fakty od názorov, overovať si informácie, identifikovať manipuláciu a zaujatosť sa ľudia ľahko stratia v záplave dezinformácií a propagandy. Dôraz na kritické myslenie by mal byť preto neoddeliteľnou súčasťou:
• Vzdelávania: Už od útleho veku by sa deti mali učiť kriticky myslieť, analyzovať informácie a overovať si ich pravdivosť
• Mediálnej gramotnosti: Je dôležité, aby ľudia rozumeli tomu, ako médiá fungujú, aké sú ich ciele a ako môžu ovplyvňovať naše vnímanie sveta
• Osobnej zodpovednosti: Každý z nás nesie zodpovednosť za to, akým informáciám veríme a aké informácie šírime ďalej
Kritické myslenie je v dnešnej dobe dôležitejšie než kedykoľvek predtým a bude hrať kľúčovú úlohu v tom, ako sa budeme orientovať v čoraz komplexnejšom a rýchlejšie sa meniacom svete.“
Týmto som chcela poukázať na veľmi tenkú čiaru, ktorá zatiaľ nebola prekročená. Pevne verím, že aj v budúcnosti nepríde k zneužitiu AI na ovplyvňovanie a ohýbanie verejnej mienky v dôležitých spoločenských otázkach a jej zneužitiu. Aj z tohto dôvodu vznikla potreba na založenie AI Kódexu na Slovensku.
Zdroj: MML TGI
