Takmer 5 000 detí na Slovensku nevyrastá v rodinách, ale v Centrách pre deti a rodiny. Ústavná starostlivosť im však nedokáže dať to, čo potrebujú najviac – blízky vzťah s dospelým. Po odchode z centra tak často žijú na okraji spoločnosti.
BUDDY hľadá, vyberá a spája dobrovoľníkov s deťmi z Centier pre deti a rodiny . Dobrovoľníci deťom na spoločných stretnutiach venujú to najvzácnejšie, svoj čas.
Aby to bola zaručene zmena k lepšiemu, dobrovoľníci musia prejsť náročným výberom, ktorý zabezpečujú psychológovia.
V našej mediálnej stratégii sme aplikovali poznatky z práce psychológov tak, aby sme zasahovali čo najviac nových kandidátov so správnou motiváciou. V spolupráci so psychológmi sme identifikovali a vyselektovali motivácie dobrovoľníkov, ktoré sú vhodné pre správny vývoj dieťaťa.
Jednotlivcov môže motivovať k dobrovoľníctvu nielen to, že im záleží na druhých, ale aj vlastné záujmy, ktoré sú tiež rôznorodé. Motivácie sa delia od najúprimnejších až po egoistické:
Hodnotová motivácia – snaha urobiť niečo zmysluplné a pomáhať druhým ľuďom. Súcit s ľuďmi v núdzi, resp. úprimná starosť o konkrétnu skupinu ľudí (napr. deti) a tých, čo mali v živote menej šťastia.
Self-help – dobrovoľníctvo je pre dobrovoľníka spôsob ako si nájsť nových priateľov a mať zo seba lepší pocit. Dáva pocit, že som potrebný a zvyšuje sebavedomie.
Sociálna motivácia – Dobrovoľníctvo je dôležitá aktivita pre ľudí, ktorých dobrovoľník pozná. Chce, podobne ako jeho známi, pomáhať komunite, resp. jeho blízki chcú, aby bol dobrovoľníkom.
Protektívna – dobrovoľníctvo zvyšuje pokoru a trpezlivosť. Je prejavom vďačnosti za to, čo v živote mám. Dobrovoľníctvo zmierňuje výčitky svedomia za to, že som mal viac šťastia ako iní. Je snahou prispieť k vyššej spravodlivosti v spoločnosti. Dobrovoľník sa cíti menej osamelo a využíva čas zmysluplne.
Z uvedených motivácií sme vytypovali tie najvhodnejšie, ktorými sú úprimné hodnotové motivácie spojené s empatiou a nezištnou potrebou pomáhať menej šťastným. Takmer žiadny kandidát však nie je definovaný len jedným typom motivácie a väčšinou sa u neho prejavujú aj sprievodné motivácie. Akceptovateľné sú tie, ktoré sú zamerané na osobnostný rozvoj, potrebu mať so seba lepší pocit či snahu odovzdať ďalej svoje vedomosti, t.j. mentoring.
Na druhej strane sú však motivácie, ktoré predstavujú riziko, akými sú snaha vysporiadať sa s traumou, resp. snaha získať si priazeň iných, prípadne iné egoistické motivácie.